Archívy značky: medicina

Šupinavce („pangolins“), prichádzame o ďalšie druhy?

Ich názov je odvodený z malajského slova „penggulung“ (anglicky „roller“), ktoré charakterizuje reakciu šupinavcov v sebaobrane – ak sa ocitnú v ohrození, zrolujú svoje telo, vystavujúc predátorovi ich tvrdé šupiny ako brnenie.

Na svete existuje osem druhov týchto tajomných cicavcov, ktoré sú rovnomerne rozšírené v Ázii a Afrike. Štyri druhy sa vyskytujú v Ázii: Manis crassicaudata, M. culionensis, M. javanica, M. pentadactyla a štyri druhy žijú v Afrike: M. tetradactyla, M. tricuspis, M. gigantea, M. temminckii. Sú to plaché, nočné, prevažne solitérne žijúce živočíchy, ktorých telá sú pokryté tvrdými keratínovými šupinami. Majú dobrý čuch a dlhý lepkavý jazyk, čo z nich robí efektívnych hmyzožravcov.

Presnejšie populačné dáta týchto druhov nie sú známe, napriek tomu sa predpokladá, že ich počty vo voľnej prírode znepokojivo klesajú. Šupinavce majú nízku mieru reprodukcie a preto sú mimoriadne zraniteľné, pokiaľ by v populácii narástla mortalita a rapídne poklesol počet jedincov. Obrovské množstvá záchytov šupín a tiel šupinavcov poukazujú na neudržateľný stav z hľadiska ich prežitia vo voľnej prírode. Nelegálny obchod so šupinavcami narastá a rozsah zásielok býva masový. V januári 2019 bol v Hong-Kongu colníkmi zachytený náklad 9 ton šupín pochádzajúcich z Nigérie. V Singapure bola v roku 2019 zaistená zásielka smerujúca do Vietnamu, deklarovaná ako mrazené hovädzie mäso, ktorá v skutočnosti obsahovala takmer 13 ton šupín, v odhadovanej hodnote $38,7 milióna dolárov. Toto množstvo predstavovalo zhruba 17 000 mŕtvych šupinavcov. Nedávne veľké záchyty prepravy zásielok s obsahom šupinavcov ukrývali aj slonovinu. Zdá sa teda, že pašerácke siete a obchodníci, ktorí boli v minulosti zameraní na slonovinu sú čoraz viac zahrnutí aj v obchode so šupinavcami.

Šupiny a časti tiel šupinavcov sú v Ázii dlhé roky využívané v tradičnej čínskej medicíne (TCM), podobne je tomu v afrických krajinách, kde im prisudzujú medicínsky význam. V oboch regiónoch sveta sú tiež tieto druhy lovené pre ich mäso (v Afrike tzv. bushmeat), no len nedávno došlo k prepojeniu týchto dvoch trhov. Zatiaľ čo obchod so šupinavcami bol v minulosti obmedzený prevažne na Áziu, najzávažnejším trendom v poslednom desaťročí je vznik medzikontinentálneho obchodovania so šupinavcami pochádzajúcimi z Afriky. Dopyt v Ázii je tak v súčasnosti zásobovaný najmä africkými druhmi.

V roku 2016 na 17. zasadnutí členských krajín dohovoru CITES (CoP17) v Johannesburgu bolo všetkých osem druhov preradených z prílohy II dohovoru CITES do prílohy I. Sú chránené podľa vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov, ale to nezastavuje rozsiahly medzinárodný nezákonný obchod.

V súčasnosti sú už tri druhy šupinavcov kategorizované v Červenom zozname ohrozených druhov Svetovej únie ochrany prírody („The IUCN Red List of Threatened Species“) ako kriticky ohrozené („CR“), ďalšie tri ako ohrozené („EN“) a dva ako zraniteľné („VU“).

Podľa TRAFFIC, medzinárodnej svetovej organizácie monitorujúcej obchod s voľne žijúcimi živočíchmi, sa predpokladá, že šupinavce sú jednými z najohrozenejších živočíchov na svete
a celosvetovo najviac nezákonne obchodovanými cicavcami
.

  • V rokoch 2010 až 2015 bolo pašerákmi šupinavcov použitých 159 rôznych prevádzačských trás.
  • Odhaduje sa, že v roku 2019 bolo predmetom obchodu len pre šupiny približne 195 000 jedincov.
  • 20 ton šupinavcov a ich častí je predmetom medzinárodného obchodu každý rok.
  • Trhy v Číne a Vietname predstavujú primárnych spotrebiteľov šupinavcov.

https://www.unodc.org/documents/wwcr/2020/Wildlife_crime_Pangolin_UNODC.pdf

https://www.worldwildlife.org/stories/what-is-a-pangolin

https://www.savepangolins.org/what-is-a-pangolin

https://www.traffic.org/what-we-do/species/pangolins/

https://www.nationalgeographic.com/animals/2020/02/pangolin-scale-trade-shipments-growing/

https://abcnews.go.com/International/387-million-worth-pangolin-scales-seized-singapore/story?id=62266567

https://www.c4reports.org/tipping-the-scaleshttps://www.traffic.org/what-we-do/species/pangolins/

Obchod s voľne žijúcimi druhmi vo svetoznámom časopise „The Economist“

Článok sa pod titulkom Recept na vyhynutie venuje problematike tradičnej ázijskej medicíny, ktorá používa časti tiel ohrozených druhov živočíchov (napr. roh nosorožca, medvediu žlč, kosti z tigra) na liečenie rôznych chorôb.

Ponúkajúc rôzne pohľady na používanie ázijskej medicíny sa dozvedáme o prístupe Číny ako veľmoci v používaní tradičnej medicíny, podľa ktorej je proti nej vykonávané sprisahanie zo strany nariadení CITES a ich tradičná kultúra je potláčaná západnými hodnotami.

Naskytajú sa nám otázky, či je v skutočnosti ázijská medicína tak tradičnou ako sa prezentuje alebo je to len tlak nelegálneho obchodu, pytliakov a priemyslu na používanie liekov, ktoré sa chápu skôr ako drahá prestížna záležitosť majetnejších než skutočne účinná.

Riešenie vidí čínska vláda v chove ohrozených druhov na farmách, v ktorých už dnes presahuje počet chovaných tigrov počet žijúcich vo voľnej prírode. Nanešťastie sa prisudzujú najúčinnejšie liečivé účinky výrobkom z druhov žijúcich v divočine, čím sa pytliactvu bude ešte viac dariť stúpajúcou cenou výrobku.

Západní aktivisti tvrdia, že dôležitejším riešením je upriamiť pozornosť na informovanosť o skutočných účinkoch liekov a znížiť dopyt po tých z ohrozených druhov.

© The Economist Newspaper

Viac sa dočítate v anglickom jazyku na stránke časopisu The Economist (http://www.economist.com/news/international/21696967-misuse-traditional-asian-medicine-fuels-demand-endangered-beasts-prescription#mm)