Ich názov je odvodený z malajského slova „penggulung“ (anglicky „roller“), ktoré charakterizuje reakciu šupinavcov v sebaobrane – ak sa ocitnú v ohrození, zrolujú svoje telo, vystavujúc predátorovi ich tvrdé šupiny ako brnenie.
Na svete existuje osem druhov týchto tajomných cicavcov, ktoré sú rovnomerne rozšírené v Ázii a Afrike. Štyri druhy sa vyskytujú v Ázii: Manis crassicaudata, M. culionensis, M. javanica, M. pentadactyla a štyri druhy žijú v Afrike: M. tetradactyla, M. tricuspis, M. gigantea, M. temminckii. Sú to plaché, nočné, prevažne solitérne žijúce živočíchy, ktorých telá sú pokryté tvrdými keratínovými šupinami. Majú dobrý čuch a dlhý lepkavý jazyk, čo z nich robí efektívnych hmyzožravcov.
Presnejšie populačné dáta týchto druhov nie sú známe, napriek tomu sa predpokladá, že ich počty vo voľnej prírode znepokojivo klesajú. Šupinavce majú nízku mieru reprodukcie a preto sú mimoriadne zraniteľné, pokiaľ by v populácii narástla mortalita a rapídne poklesol počet jedincov. Obrovské množstvá záchytov šupín a tiel šupinavcov poukazujú na neudržateľný stav z hľadiska ich prežitia vo voľnej prírode. Nelegálny obchod so šupinavcami narastá a rozsah zásielok býva masový. V januári 2019 bol v Hong-Kongu colníkmi zachytený náklad 9 ton šupín pochádzajúcich z Nigérie. V Singapure bola v roku 2019 zaistená zásielka smerujúca do Vietnamu, deklarovaná ako mrazené hovädzie mäso, ktorá v skutočnosti obsahovala takmer 13 ton šupín, v odhadovanej hodnote $38,7 milióna dolárov. Toto množstvo predstavovalo zhruba 17 000 mŕtvych šupinavcov. Nedávne veľké záchyty prepravy zásielok s obsahom šupinavcov ukrývali aj slonovinu. Zdá sa teda, že pašerácke siete a obchodníci, ktorí boli v minulosti zameraní na slonovinu sú čoraz viac zahrnutí aj v obchode so šupinavcami.
Šupiny a časti tiel šupinavcov sú v Ázii dlhé roky využívané v tradičnej čínskej medicíne (TCM), podobne je tomu v afrických krajinách, kde im prisudzujú medicínsky význam. V oboch regiónoch sveta sú tiež tieto druhy lovené pre ich mäso (v Afrike tzv. bushmeat), no len nedávno došlo k prepojeniu týchto dvoch trhov. Zatiaľ čo obchod so šupinavcami bol v minulosti obmedzený prevažne na Áziu, najzávažnejším trendom v poslednom desaťročí je vznik medzikontinentálneho obchodovania so šupinavcami pochádzajúcimi z Afriky. Dopyt v Ázii je tak v súčasnosti zásobovaný najmä africkými druhmi.
V roku 2016 na 17. zasadnutí členských krajín dohovoru CITES (CoP17) v Johannesburgu bolo všetkých osem druhov preradených z prílohy II dohovoru CITES do prílohy I. Sú chránené podľa vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov, ale to nezastavuje rozsiahly medzinárodný nezákonný obchod.
V súčasnosti sú už tri druhy šupinavcov kategorizované v Červenom zozname ohrozených druhov Svetovej únie ochrany prírody („The IUCN Red List of Threatened Species“) ako kriticky ohrozené („CR“), ďalšie tri ako ohrozené („EN“) a dva ako zraniteľné („VU“).
Podľa TRAFFIC, medzinárodnej svetovej organizácie monitorujúcej obchod s voľne žijúcimi živočíchmi, sa predpokladá, že šupinavce sú jednými z najohrozenejších živočíchov na svete
a celosvetovo najviac nezákonne obchodovanými cicavcami.
- V rokoch 2010 až 2015 bolo pašerákmi šupinavcov použitých 159 rôznych prevádzačských trás.
- Odhaduje sa, že v roku 2019 bolo predmetom obchodu len pre šupiny približne 195 000 jedincov.
- 20 ton šupinavcov a ich častí je predmetom medzinárodného obchodu každý rok.
- Trhy v Číne a Vietname predstavujú primárnych spotrebiteľov šupinavcov.
https://www.unodc.org/documents/wwcr/2020/Wildlife_crime_Pangolin_UNODC.pdf
https://www.worldwildlife.org/stories/what-is-a-pangolin
https://www.savepangolins.org/what-is-a-pangolin
https://www.traffic.org/what-we-do/species/pangolins/
https://www.nationalgeographic.com/animals/2020/02/pangolin-scale-trade-shipments-growing/
https://www.c4reports.org/tipping-the-scaleshttps://www.traffic.org/what-we-do/species/pangolins/
