Archívy značky: priroda

Šupinavce („pangolins“), prichádzame o ďalšie druhy?

Ich názov je odvodený z malajského slova „penggulung“ (anglicky „roller“), ktoré charakterizuje reakciu šupinavcov v sebaobrane – ak sa ocitnú v ohrození, zrolujú svoje telo, vystavujúc predátorovi ich tvrdé šupiny ako brnenie.

Na svete existuje osem druhov týchto tajomných cicavcov, ktoré sú rovnomerne rozšírené v Ázii a Afrike. Štyri druhy sa vyskytujú v Ázii: Manis crassicaudata, M. culionensis, M. javanica, M. pentadactyla a štyri druhy žijú v Afrike: M. tetradactyla, M. tricuspis, M. gigantea, M. temminckii. Sú to plaché, nočné, prevažne solitérne žijúce živočíchy, ktorých telá sú pokryté tvrdými keratínovými šupinami. Majú dobrý čuch a dlhý lepkavý jazyk, čo z nich robí efektívnych hmyzožravcov.

Presnejšie populačné dáta týchto druhov nie sú známe, napriek tomu sa predpokladá, že ich počty vo voľnej prírode znepokojivo klesajú. Šupinavce majú nízku mieru reprodukcie a preto sú mimoriadne zraniteľné, pokiaľ by v populácii narástla mortalita a rapídne poklesol počet jedincov. Obrovské množstvá záchytov šupín a tiel šupinavcov poukazujú na neudržateľný stav z hľadiska ich prežitia vo voľnej prírode. Nelegálny obchod so šupinavcami narastá a rozsah zásielok býva masový. V januári 2019 bol v Hong-Kongu colníkmi zachytený náklad 9 ton šupín pochádzajúcich z Nigérie. V Singapure bola v roku 2019 zaistená zásielka smerujúca do Vietnamu, deklarovaná ako mrazené hovädzie mäso, ktorá v skutočnosti obsahovala takmer 13 ton šupín, v odhadovanej hodnote $38,7 milióna dolárov. Toto množstvo predstavovalo zhruba 17 000 mŕtvych šupinavcov. Nedávne veľké záchyty prepravy zásielok s obsahom šupinavcov ukrývali aj slonovinu. Zdá sa teda, že pašerácke siete a obchodníci, ktorí boli v minulosti zameraní na slonovinu sú čoraz viac zahrnutí aj v obchode so šupinavcami.

Šupiny a časti tiel šupinavcov sú v Ázii dlhé roky využívané v tradičnej čínskej medicíne (TCM), podobne je tomu v afrických krajinách, kde im prisudzujú medicínsky význam. V oboch regiónoch sveta sú tiež tieto druhy lovené pre ich mäso (v Afrike tzv. bushmeat), no len nedávno došlo k prepojeniu týchto dvoch trhov. Zatiaľ čo obchod so šupinavcami bol v minulosti obmedzený prevažne na Áziu, najzávažnejším trendom v poslednom desaťročí je vznik medzikontinentálneho obchodovania so šupinavcami pochádzajúcimi z Afriky. Dopyt v Ázii je tak v súčasnosti zásobovaný najmä africkými druhmi.

V roku 2016 na 17. zasadnutí členských krajín dohovoru CITES (CoP17) v Johannesburgu bolo všetkých osem druhov preradených z prílohy II dohovoru CITES do prílohy I. Sú chránené podľa vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov, ale to nezastavuje rozsiahly medzinárodný nezákonný obchod.

V súčasnosti sú už tri druhy šupinavcov kategorizované v Červenom zozname ohrozených druhov Svetovej únie ochrany prírody („The IUCN Red List of Threatened Species“) ako kriticky ohrozené („CR“), ďalšie tri ako ohrozené („EN“) a dva ako zraniteľné („VU“).

Podľa TRAFFIC, medzinárodnej svetovej organizácie monitorujúcej obchod s voľne žijúcimi živočíchmi, sa predpokladá, že šupinavce sú jednými z najohrozenejších živočíchov na svete
a celosvetovo najviac nezákonne obchodovanými cicavcami
.

  • V rokoch 2010 až 2015 bolo pašerákmi šupinavcov použitých 159 rôznych prevádzačských trás.
  • Odhaduje sa, že v roku 2019 bolo predmetom obchodu len pre šupiny približne 195 000 jedincov.
  • 20 ton šupinavcov a ich častí je predmetom medzinárodného obchodu každý rok.
  • Trhy v Číne a Vietname predstavujú primárnych spotrebiteľov šupinavcov.

https://www.unodc.org/documents/wwcr/2020/Wildlife_crime_Pangolin_UNODC.pdf

https://www.worldwildlife.org/stories/what-is-a-pangolin

https://www.savepangolins.org/what-is-a-pangolin

https://www.traffic.org/what-we-do/species/pangolins/

https://www.nationalgeographic.com/animals/2020/02/pangolin-scale-trade-shipments-growing/

https://abcnews.go.com/International/387-million-worth-pangolin-scales-seized-singapore/story?id=62266567

https://www.c4reports.org/tipping-the-scaleshttps://www.traffic.org/what-we-do/species/pangolins/

Budúcnosť divej prírody je v našich rukách

Pod takýmto heslom sa nesie tohtoročná myšlienka Svetového dňa divej prírody (World Wildlife Day), ktorý sa koná už od roku 2014 práve v deň podpísania Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES) 3. marca.
logo svetový deň divej prírody

Hlavným cieľom podujatia je zvyšovanie povedomia o význame druhov žijúcich vo voľnej prírode, o čo sa tento rok pričinila aj Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Ako sa zapojila sa môžete dočítať na stránke http://www.npmalafatra.sk/news/svetovy-den-divej-prirody-2016/.

Oficiálna stránka udalosti:  http://www.wildlifeday.org/.

Informácia pre dovozcov poľovníckych trofejí z tretích krajín

Týmto si dovoľujeme upozorniť dovozcov poľovníckych trofejí druhov zaradených v prílohe A nariadenia Rady (ES) č. 338/97 v znení neskorších zmien a doplnkov z tretích krajín o tom, že k takémuto dovozu je potrebné priložiť nie len vývozné povolenie z krajiny vývozu, ale aj dovozné povolenie vydané Výkonným orgánom CITES krajiny dovozu. Problém v minulosti nastal pri druhoch, ktoré sú v rámci EÚ prísnejšie chránené, ako v krajinách vývozu napr. veľké šelmy – medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus) – v tretích krajinách sú zaradené v prílohe II dohovoru CITES a na ich vývoz stačí vývozne povolenie, ALE v rámci legislatívy EÚ sú predmetné druhy zaradené v prílohe A nariadenia Rady (ES) č. 338/97 v znení neskorších zmien a doplnkov a teda je potrebné mať vybavené vývozné povolenie z krajiny vývozu i DOVOZNÉ POVOLENIE v krajine dovozu.

Pre bližšie informácie ohľadom potrebných povolení kontaktujte Výkonný orgán SR – tel: 02/59562189, 02/59562466, 02/59562147, pre bližšie informácie ohľadom zaradenia druhov v prílohách nariadenia Rady (ES) č. 338/97 v znení neskorších zmien a doplnkov kontaktujte Vedecký orgán SR, tel: 02/59304182, cites@sopsr.sk.

Príklad: Dovoz trofeje medveď hnedý (Ursus arctos) z Ruska na Slovensko – druh je zaradený v prílohe II dohovoru CITES ALE v prílohe A nariadenia Rady (ES) č. 338/97 v znení neskorších zmien a doplnkov. Pre jeho dovoz na územie SR je preto nutné mať vybavené nie len vývozné povolenie z Ruska, ale aj dovozné povolenie vydané Výkonným orgánom SR, teda ministerstvom životného prostredia SR. Bez dovozného povolenia bude trofej zhabaná príslušným colným úradom. Rovnako to platí napr. pre dovoz vlka dravého (Canis lupus) z Ruska alebo Kanady.